Technika dojčenia - tipy pre matky

Základné zásady techniky dojčenia

Stimulovanie tvorby mlieka – najsilnejším podnetom na tvorbu mlieka je vyprázdňovanie prsníkov a ich dráždenie pitím. Čím častejšie sa dieťa prikladá a čím viac pije, tým viac mlieka sa tvorí. So skracujúcou sa dobou dojčenia, alebo klesajúcou frekvenciou prikladania sa tvorba mlieka zmenšuje. Stres a nedôvera vo vlastnú schopnosť dojčiť oslabuje tiež tvorbu mlieka. Pohoda matky, stála prítomnosť dieťaťa, blízky telesný kontakt matky a dieťaťa tvorbu mlieka posilňujú.

Vystrekovací (let-down) reflex – Dráždenie bradavky a dvorca ústami dieťaťa vyvoláva reflexné stiahnutie svalových vlákien v prsníku, ktoré vytláča mlieko smerom k bradavke, prípadne až von z prsníka. Postupom času sa tento reflex zvýrazňuje. U mnohých žien sa mlieko uvoľňuje už pri pohľade na dieťa, začutí jeho plaču, alebo dokonca len pri pomyslení na dieťa. Stres, strach a nedôvera vo vlastnú schopnosť dojčiť oslabuje vystrekovací reflex. Pohoda a možnosť naplno sa sústrediť na dieťa a precítiť jeho blízkosť vystrekovací reflex posilňujú.

Správne uchopenie prsníka – mlieko sa nachádza v dvorci prsníka, nie v bradavke. Dieťa preto musí do úst uchopiť nielen bradavku, ale aj väčšiu časť dvorca. Dieťa pri pití stláča dvorec prsníka dolnou čelusťou a jazykom ho zároveň masíruje smerom k bradavke. Ústa má pri tom doširoka otvorené, bradička sa tesne dotýka matkinho prsníka a pery má zatlačené dozadu (pod dolnou perou možno občas zazrieť “pracujúci” jazýček). Líca má zaokrúhlené (nie vtiahnuté), niektoré deti pri pití “kývu” ušami. Pitie nebolí. Chybou je, ak má dieťa málo otvorené ústa a cmúľa iba bradavku. Chybné uchopenie môže mať za následok bolestivosť bradaviek.

Správna poloha – je dôležitá pre správne uchopenie prsníka. Existuje viac vhodných polôh, každá dvojica matka-dieťa si nakoniec nájde takú, ktorá im najviac vyhovuje.

Dôležité sú však nasledujúce zásady:

  • Matka musí sedieť pohodlne, nie nachýlená dopredu.
  • Dieťa prikladáme k prsníku, nie prsník k dieťaťu.
  • Matka by mala držať dieťa čo najbližšie k svojmu telu a umožniť mu, aby samo uchopilo čo najväčšiu časť prsníka – musí byť tesne pri matke a mať dostatočnú voľnosť pohybu. Aj keď mu podopierate hlavičku, musí mať voľnoasť, aby mohlo hľadať prsník.
  • Dieťa musí byť otočené tvárou k prsníku, aby nemuselo otáčať hlavu. Nos dieťaťa by mal byť na úrovni bradavky, hlava v miernom záklone.
  • Nedávať dieťaťu prsník do úst, musí si ho samo nájsť. Ak dieťa nehľadá, dotknite sa bradavkou jeho pier a tváre – čakajte, prípadne to viackrát zopakujte. Ak sú ústa doširoka otvorené, pritiahnite si ho bližšie k sebe. Umiestnite si jeho kolená na svoje brucho a ústa na prsník – nos, pery a brada sa tiež dotýkajú prsníka.
  • Prsník netreba odťahovať dieťaťu od nosa. “Cigaretové” držanie prsníka v dobrej snahe odtiahnuť prsník od nošteka spôsobuje povyťahovanie prsníka z úst, a tým znemožňuje dobré prisatie.

Držanie dieťaťa pri dojčení

Držanie v náručí – Matka má dieťa položené naprieč vo svojom lone tak, aby jeho tvár, hrudník, bruško a kolená, boli otočené k jej telu. Hlava dieťaťa spočíva na matkinom ohnutom lakti jej ruka podopiera chrbátik a zadoček dieťaťa. Matka si môže dať na klín vankúš, alebo stočenú deku, aby bolo dieťa vyššie a lepšie dočiahlo na prsník.

Postranné držanie – Matka sedí, telo dieťaťa má v podpaží na svojom boku, tvár dieťaťa je obrátená k prsníku. Táto pozícia dáva matke väčšiu možnosť kontroly polohy dieťaťa a tiež lepšie vidí, ako dieťa k prsníku prikladá. Hlava dieťaťa je položená v jej ruke a jej predlaktie podopiera jeho chrbátik.

Sedenie – Pohodlné môže byť dojčenie v stoji, sede, i v ľahu. Pri sedení musí dávať matka pozor, aby mala opretý chrbát, lebo inak by ju mohol bolieť. Pre lepší kontakt medzi dieťaťom a matkou je vhodné dieťa podložiť vankúšom, alebo stočenou dekou.

Ležanie – Ležanie je vhodná pozícia najmä tesne po pôrode, v noci, po cisárskom reze, alebo v prípade, ak mlieko príliš rýchlo tečie a dieťa “nestíha” hltať, pričom hltá vzduch, kašle, je nespokojné.

Tipy pre matky

Matky po sekcii (cisárskom reze) – tieto matky môžu rovnako dobre dojčiť, ako matky po vaginálnom pôrode. Môžu sa však cítiť viac unavené, cítiť viac bolestí, a mať väčšie problémy s pohybom v dôsledku ochabnutých brušných svalov. Tu sú odporúčania pre nich:

  1. Zostaňte v posteli a dojčite v ľahu na boku.
  2. Podložte si pod chrbát vankúš a ďalší vložte medzi kolená pre stabilizáciu operovanej časti tela.
  3. “Odgrgnite” dieťa válaním si ho po hrudníku za súčasného trenia chrbátika. Zbytočne ho nezdvíhajte.
  4. Nevadí, ak beriete lieky od bolesti pod dohľadom lekára. Niečo z nich sa ujde aj dieťaťu, ale nie je to škodlivé. Môže však byť ospalejšie, ako normálne. Čiže čím slabšie lieky, tým lepšie pre dieťa.
  5. Majte dieťa u seba v miestnosti. Majte niekoho z rodiny, alebo priateľov poruke, aby vám pomáhal.

Matky predčasne narodených alebo chorých detí – Tieto deti obzvlášť potrebujú výživné a imunizujúce látky nachádzajúce sa v materskom mlieku, a fyzickú blízkosť poskytovanú dojčením. Tvoriace sa mlieko je u matiek nedonosených detí zvláštne, iné ako u matiek donosených detí, to však neznamená, že je zlé – je prispôsobené potrebám dieťaťa. Ak musí byť dieťa odlúčené od matky, je vhodné mlieko odstrekávať, a podávať dieťaťu lyžičkou, striekačkou.. Nedonosené deti by sa mali dojčiť častejšie, prinajmenšom každú hodinu, dve.

Matky s plochými, alebo vpáčenými bradavkami – Počas tehotenstva je vhodné všimnúť si, či nemáte ploché, alebo vpáčené bradavky. Ak áno, zatlačte dvorec asi dva až tri centimetre pod bradavku. Mnohokrát už toto zatlačenie spôsobí vystúpenie bradavky a tak sa ukáže, že pozícia bradavky nebude pri dojčení spôsobovať problémy. Ak však bradavka zostane v pôvodnej pozícii, alebo sa vpáči ešte hlbšie, je vhodné aplikovať Hoffmanovu techniku: žena položí palce každý z jednej strany okolo základne bradavky. Potom ľahko zatlačí smerom k hrudníku, pričom súčasne oddeľuje palce od seba. To spôsobí vysunutie bradavky hore, smerom von. Toto je vhodné robiť aspoň 5krát denne.

Matka s bolestivými bradavkami – Pri začiatku dojčenia býva bežné určité nepohodlie (bolesť), najmä pri prvom prisatí dieťaťa. Mala by sa stratiť, resp. zmierniť po prvých 20-30 sekundách a nemalo by pretrvávať dlhšie ako týždeň až 10 dní. Ak to trvá dlhšie, je potrebné skontrolovať polohu dieťaťa – aby bolo na prsníku “vycentrované”, a aby bola v ústočkách bradavka spolu s dvorcom. Dôležité je pri každom prerušení dojčenia, vložiť do úst dieťaťa najprv čistý prst – prerušiť dojčenie – a až potom odtiahnúť dieťa.
Bolestivé bradavky, ktoré sa objavia až po určitom čase úspešného dojčenia, môžu byť vyvolané kvasinkovou infekciou. Matku aj dieťa je potrebné vyšetriť a liečiť.

Ako predchádzať bolestivým bradavkám, a ako s nimi dojčiť?

  1. Uistite sa, že dieťa uchopilo celú oblasť bradavky spolu s dvorcom.
  2. Ak je prsník príliš naliaty na to, aby sa dieťa mohlo prisať, odstriekajte mlieko pred dojčením, aby bradavky zmäkli.
  3. Začnite dojčiť na menej bolestivom prsníku.
  4. Ak vás bolia bradavky počas dojčenia, snažte sa meniť polohu.
  5. Po každom “papaní” si natrite trochou vášho mlieka bradavku i dvorec – to je najlepšie “pleťové mlieko” pre vaše prsníky. Potom si prsníky nechajte voľne uschnúť na vzduchu.
  6. Na bradavku a dvorec nepoužívajte mydlo.

Matka s naliatými prsiami – Keď sa žene po pôrode “spustí” mlieko, niekedy sa jej nalejú prsníky. To je spôsobené zvýšeným nožstvom mlieka, ale najmä opuchom prsníkových tkanív. V takomto prípade sa odporúča:

  • pred dojčením prikladať teplé mokré obklady;
  • masírovať prsníky;
  • ručne odstriekavať mlieko;
  • až potom priložiť dieťa.

Opuch môže zmierniť aj použitie studených obkladov medzi dojčením. Naliatie prsníkov sa môže objaviť kedykoľvek počas mesiacov, či rokov dojčenia, ale malo by zmiznúť do 24-48 hodín, ak bude dojčenie pokračovať.

Matka, ktorá je chorá – Ak matka ochorie, mala by pokračovať v dojčení. Mlieko nezačne byť vplyvom choroby “zlé”. Treba však brať do úvahy charakter liekov.

Spracované podľa materiálov CENAPu a Pro Vita (v spolupráci s UNICEF)