Mýty o PPR
Mýtus č. 1: Prirodzené plánovanie rodičovstva sa dá možno použiť, pokiaľ manželia túžia po dieťatku, ale nie ako spoľahlivá metóda k zabráneniu počatia.
- V období od 1.1.1985 do 31.12.1987 bolo získaných celkom 3380 cyklov od 291 žien. Spoľahlivosť STM (symptotermálnej metódy) zodpovedala PI 0,7. (Natürliche Methoden der Familienplanung, Schriftenreihe des Bundesministers für Jungend, Familie, Frauen und Gesundheit, Bonn, 1988 Band 239, str.107)
- V roku 1994 bolo v SRN sledovaných 13321 cyklov. Spoľahlivosť STM zodpovedala PI 1,7 – 4,3 (v prípade nepravidelných cyklov). (Fruendl Günter: Aktuelle Daten zur Gebrauchs-sicherheitstudie NFP – Journal Februar 95, str. 26)
Mýtus č. 2: Medzi metódy prirodzeného plánovania rodičovstva patrí Knaus-Oginová kalendárna metóda, Billingsová hlienová metóda, teplotná metóda, prípadne ich kombinácie – symptotermálna metóda a prerušovaný styk – coitus interruptus.
Definícia WHO (Svetovej zdravotníckej organizácie) z roku 1982 naproti tomu tvrdí, že: “Prirodzené plánovanie rodičovstva predstavuje spôsob plánovania rodičovstva, s pomocou ktorého možno o tehotenstvo usilovať, rovnako ako je možné sa tehotenstvu vyhnúť, na základe sledovania prirodzeným spôsobom sa vyskytujúcich ukazovateľov a príznakov plodnej a neplodnej fázy v ženskom menštruačnom cykle. Ak je používané za účelom vyhnutia sa počatiu, behom plodnej fázy nedochádza k pohlavnému styku.” Prerušovaný styk teda tieto podmienky nemusí spĺňať, keďže k styku dochádza bez ohľadu na plodné a neplodné dni.
Mýtus č. 3: Prirodzené plánovanie rodičovstva je snáď možné použiť v Nemecku, kde je určitá mentalita, ale nie v každom štáte, rozhodne nie v našom prostredí.
Európska multicentrická štúdia overenia spoľahlivosti symptotermálnej metódy PPR skúmala celkom 21471 cyklov. Záznamy dodalo 1385 žien vo veku 19 – 45 rokov z 10 krajín Európy používajúcich metódy PPR. K 1.6.1994 bol z 17218 cyklov od 1271 žien stanovený index spoľahlivosti – PI 2,2 pri STM, PI – 2,9 pri STM s použitím kondomu, alebo prerušovanej súlože v plodnej fáze cyklu.
V Českej republike sa podarilo do tejto dlhodobej multicentrickej štúdie zapojiť v rokoch 1994 –1996 postupne 69 žien vo veku 22 – 42 rokov. Z rôznych miest Čiech a Moravy bolo získaných 1013 cyklov. Za sledované obdobie 3 rokov došlo len k 6 pôvodne neplánovaným tehotenstvám.
Mýtus č. 4: Prirodzené plánovanie rodičovstva je možné používať len u mladých žien, ktoré majú pravidelné cykly, nie však u žien po 40 roku života.
U žien starších ako 40 rokov nedošlo v európskej multicentrickej štúdii k žiadnemu tehotenstvu. Celkom sa jej zúčastnilo 32 žien starších ako 40 rokov, ktoré dodali 2683 cyklov.
Mýtus č. 5: Prirodzené plánovanie rodičovstva vyžaduje pravidelné cykly.
Podľa dlhodobej multicentrickej štúdie bol na území Českej republiky zistený nasledujúci výskyt cyklov:
Pri dodaných cykloch malo:
- úplne pravidelný cyklus – 18 klientiek (28% );
- cykly dlhé 25-32 dní – 21 klientiek (32%);
- nepravidelné cykly – 36 klientiek (53%);
- úplne nepravidelné cykly – 16 klientiek (25%).
Deň prvého vzostupu bazálnej telesnej teploty sa pohyboval medzi 9. a 35. dňom cyklu. Deň vrcholu hlienu sa pohyboval medzi 7. a 34. dňom cyklu. (štúdia PPR v rámci “ministerskej štúdie SRN” Natürliche Methoden der Familienplanung – Modellprojekt zur wissenschaftlichen Überprüfung und kontrollierten Vermittlung – str. 142)
Graf rozdielu medzi najkratším a najdlhším cyklom počas 12 cyklov u 210 sledovaných žien:
Mýtus č. 6: Menštruačný cyklus trvá 28 dní + – 3 dni, k ovulácii dochádza 14. deň cyklu.
Hranica medzi „folikulárnou fázou“ (určuje dobu od menštruácie do ovulácie) a „luteiálnou fázou“ (určuje dobu od začiatku ovulácie do začiatku menštruácie) predstavuje prvý deň vzostupu bazálnej telesnej teploty (BTT), vzhľadom k tomu, že prvý deň vzostupu BTT viac-menej koreluje s ovuláciou. Na základe sledovania 4996 cyklov, z toho 4544 cyklov bifázických (Dr. Baur, ŽK Mníchov) sa zistila priemerná dĺžka „folikulárnej fázy“ 16,8 dní, + – 5,8 dňa.
|
dĺžka luteálnej fázy (od prvého dňa vzostupu BTT do menštruácie) |
% |
|---|---|
| do 7 dní | 4,3 |
| 8 – 9 | 7,4 |
| 10 – 11 | 22 |
| 12 – 13 | 38,2 |
| 14 – 15 | 21,5 |
| 16 | 3,6 |
| 17 a viac dní | 3 |
| dĺžka folikulárnej fázy | % |
|---|---|
| kratšia ako 10 dní | 1,6 |
| dlhšia ako 15 dní | 13,3 |
Celkovo sa v sledovanom súbore vyskytlo 11,7 % cyklov s nedostatočnou luteálnou fázou (insufiencia žltého telieska).Počet monofázických cyklov v sledovanom súbore:
| vek | počet monofázických cyklov v % | celkový počet cyklov |
|---|---|---|
| 19 – 24 | 5 | 1335 |
| 25 – 29 | 3 | 1888 |
| 30 – 34 | 3 | 1095 |
| 35 – 39 | 0,7 | 409 |
| 40 – 45 | 269 |
Mýtus č. 7: Za dôkaz ovulácie možno považovať jednodenný pokles vzostupu BTT pred výrazným vzostupom BTT.
Výrazný jednodenný pokles BTT v súvislosti s ovuláciou sa vyskytuje v necelej 1/3 cyklov = nepoužiteľné! (podľa Baumana, Mighissiho len u menej než 10 %). (Baumann, J.E.: Fertil. Steril 36, 1981 s. 729; Mighissi K.S.: Fertil. Steril. 27, 1976 s. 1415; Kurs-Leiter(innen) Ordner – Arbeitsgruppe NFP 1992)
Mýtus č. 8: Krivka BTT u zdravej ženy vo fertilnom veku prebieha bifázicky. Vo folikulárnej fáze je priemerná teplota 36,7°C, vo fáze luteálnej je to 37,1°C. Priemerný vzostup je teda 0,4°C. Tento vzostup je nepriamym dôkazom prebehnutej ovulácie.
“Holtovo pravidlo“ 3 vyšších teplôt oproti 6 nižším sa uplatňuje rôzne:
- klasický Dörring– všetky 3 vyššie merania sú o 0,2°C vyššie ako 6 nižších teplôt – z 4544 bifázických cyklov výskyt v 995 cykloch – 21,9%
- teplotný skok – prvé vyššie meranie musí byť najmenej o 0,2°C vyššie – výskyt v 38%
- „bonnská metóda“ – tretie najvyššie meranie je najmenej o 0,2°C vyššie – výskyt v 73,5%
Mýtus č. 9: Prirodzené plánovanie rodičovstva je nepoužiteľné, pretože núti ženu k pohlavnej abstinencii v období, kedy má prirodzene najväčšiu túžbu po styku, najvýraznejšie libido.
Vzhľadom k tomu, že libido nemožno presne zmerať nameraním niektorej veličiny, autori zaoberajúci sa štúdiom tejto problematiky musia využívať spätné vyjadrenia subjektívnych pocitov žien.
Z rozsiahlych štúdií:
- Mary Stropes v roku 1921 rozdal dotazníky vydatým ženám. Ich vrchol libida sa nachádzal medzi 16. –16. dňom cyklu, druhý zas 3 dni pred začiatkom menštruácie.
- K.B.Davis v roku 1929 rozdal dotazníky viac než 2000 učiteľkám, z ktorých niektoré boli slobodné. Vrchol libida sa nachádzal pred a po menštruácii.
- Traja anglickí hygienici – McCance, Luff, Widdowson v roku 1937 sledovali 167 žien v 780 cykloch. Vrchol libida sa objavoval najčastejšie 8. deň cyklu, menší vrchol libida 3 dni pred menštruáciou.
- Terman v roku 1938 sledoval 792 vydatých žien. Najvýraznejší vrchol libida zistil tesne po menštruácii.
- Kinsey, Pomeroy, Mertin, Gebhard v roku 1953 sledovali 3505 žien. Podľa ich výskumov leží vrchol libida pred menštruáciou, menší po menštruácii.
- Holandský lekár a psychológ Van Emde Boas v roku 1955 skúmal libido 275 žien. 78% žien uviedlo libido medzi 5. – 7. dňom cyklu.
- R.D.Hart v roku 1960 skúmal 123 vydatých žien. Ich maximálne libido bolo mimo stredu cyklu.
- Cavanagh v roku 1960 rozdal dotazníky ženám využívajúcim metódy periodickej zdržanlivosti. Tieto uviedli ako maximum 13.deň cyklu.
- Ferrero, O. La Pietra v roku 1960 realizovali štúdiu 1000 vydatých žien. 590 žien malo pravidelne v cykle libido s dvoma adekvátnymi vrcholmi – pred a po menštruácii.
- Kaiser v roku 1981 vyjadril presvedčenie, že libido a sexuálne reakcie viac súvisia s psychickými faktormi než hormonálnou situáciou.
(Natürliche Methoden der Familienplanung – Modellprojekt zur wissenschaftlichen Überprüfung und kontrollierten Vermittlung, str.159)
Mýtus č. 10: Korelácia priebehu bazálnej telesnej teploty a ovulácie je nízka.
V jednom z výskumov bolo 49 žien v niektorom z 1518 cyklov sledované pomocou ultrazvuku a určením priebehu hladiny luteinizačného hormónu – LH v moči. Celkovo bolo takto získaných 87 cyklov.
Sledovanie priebehu cyklov pomocou ultrazvuku prebiehalo odo dňa prvého hlienového príznaku obdeň, do veľkosti dominantného cca 12 mm veľkého folikulu, a potom denne až do 2 dní po ovulácii.
Hladina LH v moči bola denne sledovaná od 6. dňa do 25. dňa cyklu pri zaistenízberu informácií v rovnakom čase. Z tejto série bol stanovený “LH peak” – vrchol hladiny LH pomocou testu Ovu LH Self Test firmy Biomar, Marburg. Ako termín ovulácie bol stanovený čas 24 – 30 hodín po LH vrchole v moči.
Pomocou týchto dvoch metód bol objektivizovaný deň ovulácie v 65 z 87 poskytnutých cyklov.
V 40% sa zhoduje určenie ovulácie pomocou STM s objektívnou ovuláciou.
V 89% ovulácia zistená STM spadá do rozptylu objektívnej ovulácie +- 1 deň.
(Wie korrelieren selbstbeobachtete Zyklussymptome mit der Ovulation; G.Gnoth, Petra Frank Herrmann, M. Bremme, G.Freundl, E. Godehard; Zentralblatt fur Gynäkologie; 1996)