Dobry den,
chcem sa vam len podakovat. Ani neviete ako velmi ste mi pomohli a to iba jednou vetou.
"Je dobre dat svojmu dietatku meno a rozlucit sa s nim, netvarit sa, ze tu nikdy nebolo a snazit sa zabudnut, ale radsej sa pozriet realite do oci, prijat fakt, ze tu bol maly cloviecik, no zomrel a verit, ze je z neho anjel, nasa spriaznena dusa z neba..."
Po potrate som musela zostat 5 dni v nemocnici a manzel sa staral o dcerku. Takze sme si to vlastne vsetko prezivali sami - ja v nemocnici a on doma. Ked som prisla domov, obcas som si poplakala a manzel sa ma snazil utesit. Ale inak sme sa o babatku viac nerozpravali. Po kratkom case od precitania vasho mailu som si len tak zacala pisat a zrazu som zistila, ze sa mi dve vety po sebe rymuju, nakoniec z toho vznikla basnicka na rozlucku. Uz na sale, ked mi povedali, ze to bol chlapcek bol pre mna Adamko... aj ked sme s manzelom este nemali vybrate meno, ale toto bolo medzi tymi, co sa nam pacili. Ine meno ma ani nenapadlo, bol to pre mna proste od prvej chvile Adamko. Nikto o tom nevedel, dala som mu meno iba sama pre seba. Boli sme na vylete v prirode a tam som dala manzelovi precitat tu basen a konecne sme sa o vsetkom otvorene porozpravali. Od tej chvile je mi ovela lepsie. Nemozem povedat, ze som odvtedy neplakala, ale citim sa ako keby zo mna nieco opadlo, ako keby som sa oslobodila, uz necitim to obrovske napatie, co ma tazilo. Velmi sa mi ulavilo a dokazem na vsetko mysliet aj s lahkostou, nie len s pocitom utrpenia. Mozno je to len docasne a tazke chvile sa este vratia, v kazdom pripade vam velmi pekne dakujem, najma za tuto jednu vetu, ktora velmi zmenila moj pohlad na zivot. Priala by som kazdej mame, ktora si prejde niecim takym ako ja, aby jej Boh poslal do cesty cloveka ako vy, ktory jednou vetou dokaze tak velmi pomoct. Este raz, dakujem velmi pekne =)
Zuzana

Dobry den
pred tyzdnom som spontanne potratila v 18. tt. Dostala som kontrakcie a porodila som babatko kompletne aj s celym plodovym obalom. Pricina bola pravdepodobne v tom, ze som ja prekonavala nejaku infekciu a ta sa preniesla aj na babatko. Dr. som presvedcila, ze ak kyretaz nie je nevyhnutna, tak ju nechcem absolvovat a nakoniec ju naozaj nebolo treba. Ani som nevedela ako dobre som urobila, az ked som sa dostala k vasim odpovediam. Velmi ma prekvapilo, ked mi primar povedal, ze staci pockat 2-3 cykly. Tak teraz sa uz tesim, kedy ten cas prejde a my sa budeme moct snazit o dalsie babatko. Myslite si, ze naozaj staci pockat tak kratko? Citala som v niektorych otazkach o Sarapise a chcela by som ho skusit, lebo chcem urobit vsetko pre to, aby som sa co najlepsie pripravila na dalsie babatko. To davkovanie ktore spominate 10 dni 3x1, potom 10 dni 2x1 a dalsich 10 dni 1x1 je na kazdy mesiac - cize spolu za kazdy mesiac 60, alebo to je len zo zaciatku viac a potom stale 1 denne? Zacala som pit kazdy den aj alchemilkovy caj, ktory by mal podporovat cinnost maternice. Mate a o nom nejake informacie? Ci je to dobre? Snazim sa pozerat dopredu a tesit sa z dcerky ktoru mame doma, ale niekedy ma chytia take chvile, ze mi to je strasne luto a musim sa vyplakat. Ale to je asi normalne, ked sa to stalo iba pred tyzdnom.
Dakujem za odpoved.